Buďme Jeho svetlom“.

„Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“ (Jn 3,21) „Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením.“ (1 Jn 2,9-10) Keď teda žijeme Božie slovo, máme účasť na Božom svetle. Iba vtedy môžeme prinášať ovocie svetla, ktorým je láskavosť, spravodlivosť a pravda. Žalmista kráľ Dávid bol presvedčený, že Božie slovo je „svetlo pre jeho nohy a pochodeň na jeho chodníkoch“, pretože zakúsil, že „výklad Božích slov osvecuje“ (Ž 119,105; 119,130). V dnešnej dobe mnohí ľudia nechcú žiť Božie slovo a preto nemôžu zakúsiť Pánovo svetlo. „To títo sú odporcami Svetla, jeho cesty neuznávajú a na jeho dráhu sa nevrátia“ (Jób 24,13).

Ježiš zveril všetkým učeníkom svoje vlastné poslanie: byť svetlom sveta (Mt 5,14). „Lebo tak nám prikázal Pán: ,Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.‘“ (Sk 13,47) Mnohí ľudia okolo nás tápu vo tme hriechu, pochybností a zmätku. Tak ako svätý Pavol, buďme si vedomí tohto poslania, uvedomme si, že Pán nás posiela „otvoriť im oči; aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu; a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou v Ježiša.“ (Sk 26,18) Keď sme v Pánovom svetle, môžeme
byť „vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých“ (Rim 2,19-20). Pán pozýva každého z nás tak, ako pozval blahoslavenú matku Terezu: „Poď, buď mojím svetlom.“