The Feast of the Assumption of our Lady

Okolo roku 135 nl. sa cisár Hadrián pokúsil vymazať pamiatku na sväté mesto Jeruzalem a urobil z neho pohanské mesto uctievajúce Jupitera. Približne o dvesto rokov neskôr ho cisár Konštantín (r. 285-387 nl.) znovu obnovil ako sväté mesto. V roku 336 nl. bola vybudovaná Bazilika Božieho hrobu spolu s ďalšími posvätnými miestami a tak bola obnovená pamiatka na život nášho Pána.

Jedným z pamätných miest je „Máriin hrob“ pri vrchu Sion, kde žili prví kresťania. Na tomto vrchu bolo miesto „usnutia Panny Márie“ a v blízkosti sa nachádzal jej hrob.

Tu sa slávila pamiatka Usnutia, z ktorej neskôr vznikol sviatok Nanebovzatia. Spočiatku sa tento sviatok slávil v Palestíne, no neskôr sa rozšíril do všetkých Cirkví na východe. V siedmom storočí sa začal sláviť aj v Ríme pod názvom „Dormitio“ (Usnutie).

Na Chalcedónskom koncile požiadal cisár Marcián jeruzalemského patriarchu, aby mu priniesol relikvie Božej Matky. Patriarcha mu však vysvetlil, že v Jeruzaleme nie sú žiadne relikvie Panny Márie, a dodal, že „Mária zomrela v prítomnosti apoštolov, ale keď neskôr otvorili jej hrob, našli ho prázdny. Z toho apoštoli usúdili, že jej telo bolo vzaté do neba.“

Svätý Ján Damascénsky (8. stor.) vyjadril význam tohto sviatku takto: „Hoci Máriino telo bolo riadne pochované, nezostalo v stave smrti, ani nepodľahlo porušeniu. Bola prenesená do svojej nebeskej vlasti.“

Nanebovzatie je zavŕšením Božieho diela v osobe Márie, Božej Matky, pretože telo, ktoré dalo život samému Bohu, nemalo nikdy dôjsť k porušeniu. Nanebovzatie je vrcholom Božieho pôsobenia v Márii, keď sa skončil jej pozemský život a odišla do večnosti. Tento sviatok upriamuje náš zrak tým smerom, kde ju raz budeme nasledovať, keď sa skončí aj naša pozemská púť. Dňa 1. novembra 1950 pápež Pius XII. vyhlásil Nanebovzatie Panny Márie ako dogmu Katolíckej cirkvi: „Nepoškvrnená a ustavične panenská Božia Matka Mária bola po ukončení svojho pozemského života s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“

Pius Parsch vo svojej knihe „Cirkevný rok milosti“ píše: „Teraz na sklonku leta, keď je v záhradách zrelé ovocie a na poliach dozretá úroda, Cirkev slávi najväčší „sviatok žatvy“ v spoločenstve svätých. Mária, najviac požehnaná medzi ženami, Mária, ten vzácny plod, ktorý dozrel na poli Božieho kráľovstva, je dnes vzatý do nebeskej sýpky.“

Fr. James Mariakumar SVD