From distress to peace

Jeden môj priateľ, ktorý pracuje ako informatik v istej súkromnej firme, sa mi zdôveril, že má obavy o svoju prácu. Povedal svojej matke: „Mama, nebuď prekvapená, ak budúci týždeň prídem o prácu.“ V podobnej situácii sa dnes ocitá mnoho mladých. Úzkosť, sklamanie, beznádej – tieto pocity sú v dnešnej dobe veľmi časté. Vidíme okolo seba mnohých ľudí (a niekedy sme to aj my sami), ktorí zažívajú podobné ťažkosti.

Nedávno sme slávili Vianoce, sviatok Pánovho príchodu medzi ľudí. Jeho narodenie sprevádzala radostná zvesť: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2,14). Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10,10) Na konci svojho verejného pôsobenia povedal svojim učeníkom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ (Jn 14,27)

Christus ako Spasiteľ – El Greco (WGoA)

Dal nám Ježiš iba prázdny sľub? Nie, „lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú ,ánoʻ“ (2 Kor 1,20) a „Božie slovo sa k Nemu nevráti naprázdno“ (porov. Iz 55,10-11). Tak prečo potom nedokážeme prežívať ten pokoj, ktorý nám prisľúbil?

Náš Boh s nami uzavrel nádhernú a večnú zmluvu. Ústami proroka Barucha Pán prehovoril k svojmu ľudu: „Keby si bol kráčal cestou Boha, bol by si býval vo večnom pokoji.“ (Bar 3,13; tiež Iz 48,18) „Účinkom pravdy bude pokoj“ (Iz 32,17) a „na svojich lôžkach spočinú tí, čo šli svojou priamou cestou“ (Iz 57,2). „Neznajú cestu pokoja a nieto práva v ich šľapajach“ (Iz 59,8). „Daj sa do priateľstva, pomer sa s ním (s Bohom), len tak prospejú ti tvoje zisky.“ (Jób 22,21)

Ako je možné, že v živote moderného človeka chýba pokoj? Aj keby sme mali všetko na svete pre svoje potešenie, v hĺbke srdca cítime len vyprahnutosť, prázdnotu… Hocijaký bežný problém nás oberá o pokoj a radosť. Je to preto, lebo nedávame Bohu a Jeho slovu miesto v našom živote, nemáme vieru v Boha, v ktorého milujúcej náruči je náš život v bezpečí. Vyznávame, že veríme v Boha, no nechceme, aby vládol nad naším životom. Nechceme kráčať po jeho cestách. Sme ako ľudia, o ktorých sa píše v knihe Jób, ktorí „vravia Bohu: ,Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.ʻ“ (Jób 21,14)

Duch Svätý nám prostredníctvom svätého Pavla hovorí: „my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva“ (1 Kor 8,1). V dnešnej dobe žasneme nad tým, čo všetko poznajú už malé deti! Zabúdame však na Krista, „v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2,3), veľa si o sebe namýšľame a žijeme nezávisle od neho. Božie slovo nám hovorí, že niekedy možno budeme musieť ísť aj tmavou dolinou (Ž 23,4), prežívať v živote neistotu, brodiť sa vodami a prechádzať cez oheň (Iz 43,2), zakúšať utrpenie, možno sa stretneme s odmietnutím, opovrhnutím a prenasledovaním (porov. Mk 10,39) – a napriek tomu všetkému nás Pán uisťuje, že nám dáva svoj pokoj! Nie je to paradox? Nie, len vtedy, keď vložíme svoj život do jeho rúk a žijeme v úctivej bázni pred Bohom a kráčame po jeho cestách, vtedy bude mať Boh v nás zaľúbenie a požehná nás svojím pokojom, aj keď budeme zakúšať neistotu a ťažké chvíle v živote. „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 4,6-7)

Prostredníctvom proroka Zachariáša nás Duch Svätý povzbudzuje: „Vráťte sa do pevnosti, zajatci nádeje; dnes oznamujem: Dvojnásobne ti vynahradím.“ (Zach 9,12) Aj keď máme vieru a nádej, sú iba povrchné. Stávame sa zajatcami zúfalstva a beznádeje. Ježiš nás prišiel prepustiť na slobodu (porov. Lk 4,18). Majme preto živú vieru v Ježiša, ktorý môže otvoriť nové dvere a cesty aj tam, kde sa pred nami dvere zatvárajú. On je všemohúci a nekonečne milujúci. Jediné, čo musíme urobiť, je „zveriť svoje cesty Pánovi, jemu dôverovať, a on sa už postará“ (porov. Ž 37,5).

Mary Pereira