Zo skúsenosti vieme, že vidieť môžeme len tam, kde je svetlo. Tam, kde svetlo chýba, vnímame len tmu a v tme nevidíme nič. Keď nevidíme slnečné svetlo, cítime depresiu a smútok, ale keď svieti slnko, sme veselí a radujeme sa. Vo svetle dokážeme rozpoznať ľudí, veci a krásu, zatiaľ čo tma je znakom nezmyselnosti. Svetlo teda dáva životu zmysel. Najhorším trestom pre človeka je byť uväznený sám v tmavej cele, kde človek nemôže vidieť svetlo ani komunikovať s druhými ľuďmi. V takej situácii sa môže človek aj zblázniť. Bez svetla sa nedá žiť.
Stvorené svetlo: slnko, mesiac, hviezdy
Stvoriteľ sveta preto stvoril najprv svetlo: „Tu povedal Boh: ,Buď svetlo!‘ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. (Gn 1,3-5) Svetlo bolo znakom Boha a tma bola znakom neprítomnosti svetla, čiže neprítomnosti Boha. Na Boží príkaz Mojžiš vystrel ruku a v celom Egypte nastala úplná tma, len Izraeliti
Dišpút s učencami – D. di Buoninsegna (WGoA)
mali svetlo vo svojich príbytkoch, Egypťania však nevideli jeden druhého a tri dni sa nemohli pohnúť z miesta (Ex 10,21-23). To dokazuje, že svetlo bolo symbolom Božej prítomnosti a tma zase symbolizovala opak – neprítomnosť Božej prozreteľnosti.
Na znak svojej prítomnosti a prozreteľnosti Boh stvoril slnko, aby osvetľovalo zem počas dňa, a mesiac a hviezdy, aby svietili v noci. (Gn 1,14-18) Niektoré národy sa vo svojej nevedomosti klaňali slnku, mesiacu a hviezdam, ktoré stvoril Boh, namiesto toho, aby sa klaňali Bohu Stvoriteľovi. Boh o tom jasne poučil svoj vyvolený ľud prostredníctvom Mojžiša: „A keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom.“ (Dt 4,19)
BOH – nestvorené svetlo
Boh je večné svetlo. „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.“ (1 Jn 1,5) Toto Božie svetlo sa stalo človekom v osobe Ježiša Krista, Božieho Slova. On žil a prinášal Božie svetlo všetkým ľuďom. „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ (Jn 1,4)
Túžba po Bohu v predkresťanských náboženstvách
Každý človek v srdci túži po svetle, živote a pravde. V jednej hinduistickej modlitbe sa spieva:
Asathoma satgamay,
Thamaso ma jyothir gamaya,
Mruthyo ma amritham gamaya….
Priveď ma od nepravdy k pravde,
priveď ma z tmy do svetla,
priveď ma zo smrti k životu.
V nekresťanských náboženstvách, najmä v hinduizme a pársizme, ľudia vidia Boha vo svetelných telesách, napr. v slnku, mesiaci, planétach či ohni, a klaňajú sa im, čo vyjadruje ich túžbu po nestvorenom Svetle.
JEŽIS, nestvorené Svetlo vo svete
Ja som svetlo sveta – Bantry kostol sv. Brendana, detail
Boh, ktorý je Pravda, Svetlo a Život, nás zachováva vo svojej pravde, privádza nás do svojho svetla a dáva nám život. On poslal do sveta svojho syna Ježiša ako odpoveď na modlitby ľudí, aby naplnil ich túžbu. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6) „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12) „Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.“ (Jn 12,46) Svätý Ján podáva svedectvo o Ježišovi, vtelenom Slove: „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.“ (Jn 1,9)
Skutoční veriaci sú odrazom Kristovho svetla pre svet
Ježiš vo svojej reči na vrchu povedal učeníkom: „Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,14-16) Ježiš učil a konal to, čo mu zjavil jeho Otec, a tak žil ako svetlo sveta. Učil nás, ako môžeme byť aj my svetlom sveta. Keď konáme dobré skutky, sme vo svetle, ale keď robíme zle, vtedy sme vo tme. Duch Svätý prostredníctvom svätého Jána hovorí: „A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“ (Jn 3,19-21) Svätý Pavol nás vyzýva: „Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.“ (Rim 13,12) Svätý Arnold Janssen sa takto modlil: „Nech temno hriechu a noc neviery ustúpia pred svetlom Slova a Duchom milosti.“
„Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.“ (Jn 3,21) „Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením.“ (1 Jn 2,9-10) Keď teda žijeme Božie slovo, máme účasť na Božom svetle. Iba vtedy môžeme prinášať ovocie svetla, ktorým je láskavosť, spravodlivosť a pravda. Žalmista kráľ Dávid bol presvedčený, že Božie slovo je „svetlo pre jeho nohy a pochodeň na jeho chodníkoch“, pretože zakúsil, že „výklad Božích slov osvecuje“ (Ž 119,105; 119,130). V dnešnej dobe mnohí ľudia nechcú žiť Božie slovo a preto nemôžu zakúsiť Pánovo svetlo. „To títo sú odporcami Svetla, jeho cesty neuznávajú a na jeho dráhu sa nevrátia“ (Jób 24,13).
Ježiš zveril všetkým učeníkom svoje vlastné poslanie: byť svetlom sveta (Mt 5,14). „Lebo tak nám prikázal Pán: ,Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.‘“ (Sk 13,47) Mnohí ľudia okolo nás tápu vo tme hriechu, pochybností a zmätku. Tak ako svätý Pavol, buďme si vedomí tohto poslania, uvedomme si, že Pán nás posiela „otvoriť im oči; aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu; a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou v Ježiša.“ (Sk 26,18) Keď sme v Pánovom svetle, môžeme byť „vodcom slepých, svetlom tých, čo sú vo tme, vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých“ (Rim 2,19-20). Pán pozýva každého z nás tak, ako pozval blahoslavenú matku Terezu: „Poď, buď mojím svetlom.“
V tomto roku viery si ešte viac uvedomujme toto poslanie byť svetlom sveta tým, že budeme veriť pravde Božieho slova a žiť podľa neho. „Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.“ (2 Kor 2,15) Nech Duch Svätý osvecuje našu myseľ, aby sme zjavovali Krista svetu.
Fr. J. Mariakumar a Mary Pereira