„A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Jn 17,3)
Boh sa zjavil Mojžišovi v horiacom kríku na Božom vrchu Horeb a povedal mu: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Keď sa ho Mojžiš opýtal, aké je jeho meno, Boh mu povedal: „JA SOM, KTORÝ SOM!“ (Ex 3,1-14) „Ja som Pán, tvoj Boh“ (Iz 43,3). Hoci Boh povedal Mojžišovi: „Toto je moje meno naveky“ (Ex 3,15), keď sa naplnil čas, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, a prostredníctvom anjela Gabriela zvestoval, že tento Syn, ktorý „je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“ (Kol 1,15), dostane „meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1,21).
Mojžiš a horiaci krík – D.Bouts (WGoA)
Slovo sa stalo telom, aby nás urobilo účastnými na Božej prirodzenosti. Boží Syn sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. (porov. KKC 460)
Izraeliti v Starom zákone poznali Boha všetkého stvorenstva ako Boha neviditeľného, mocného a vzbudzujúceho bázeň, trpezlivého a plného ľútosti. Nezjavil im však svoju podobu (Dt 4,15). Keď prišiel Ježiš ako obraz neviditeľného Boha, ľudstvo mohlo uvidieť Božiu tvár. Ježiš povedal: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30) a „Kto vidí mňa, vidí Otca … ja som v Otcovi a Otec vo mne“ (Jn 14,9-11). V liturgii hodín sa modlíme: „Otec chcel, aby ho ľudia uzreli v tvári jeho milovaného Syna“ (piatky v adventnom období).
Ježiš povedal Židom: „Ak neuveríte, že JA SOM, zomriete vo svojich hriechoch.“ (Jn 8,24) a „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, JA SOM.“ (Jn 8,58). Tým vyjadril, že bol ešte prv, ako sa „Slovo telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Apoštol Ján, ktorého Ježiš miloval a ktorý sa pri poslednej večeri nakláňal k Ježišovi, nám prináša Ježišove „odvážne“ výroky, v ktorých nám opätovne zjavuje, že Ježiš je „Ja Som, ktorý Som“:
„Ja som chlieb života.“ (Jn 6,35)
„Ja som svetlo sveta.“ (Jn 8,12)
„Ja som brána.“ (Jn 10,9)
„Ja som dobrý pastier.“ (Jn 10,11)
„Ja som vzkriesenie a život.“ (Jn 11,25)
„Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6)
„Ja som pravý vinič“ (Jn 15,1)
Keď sa Ježiš rozprával pri studni so Samaritánkou, povedala mu: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus.“ Ježiš jej odvetil: „To som ja“ (Nová americká Biblia v poznámke uvádza, že tento výrok možno preložiť aj výrazom „Ja som“) (Jn 4,25-26).
Vianoce predstavujú radosť a oslavu pre každého, pretože sú spomienkou na tú veľkú udalosť, keď Boh Otec poslal svojho Syna, aby nám zjavil seba. „Veď v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva.“(Kol 2,9) Ježiš svojím životom a učením, najmä prostredníctvom podobenstiev, podával svedectvo o Otcovej nekonečnej láske, milosrdenstve a súcite. Otec nám poslal Syna, aby „nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna“ (Kol 1,13). „Prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojnejšie“ (por. Jn 10,10) a každého pozýva:
Narodenie Pána – Jacob de Backer (WGoA)
„Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije.“ (Jn 7,37) „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ (Mt 11,28) Prišiel, aby nám ukázal cestu k Otcovi. V ňom máme vykúpenie, „lebo Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa“ (Zjv 5,9). On sám je Boh, ktorý zomrel za celé ľudstvo.
Áno, my všetci máme dôvod radovať sa z Ježišovho narodenia, lebo neprišiel iba pre kresťanov, ale pre každého, kto žízni po Bohu, hľadá Božiu tvár a túži spoznať a zakúsiť Boha. Prišiel ako odpoveď na všetky naše otázky, ako riešenie všetkých našich problémov. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Boli sme stvorení nie preto, aby sme zomreli, ale aby sme mali večný život. Nechajme sa v tomto roku viery napĺňať Duchom Svätým, aby v nás rástlo presvedčenie, že „v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4,12). Ježiš nás všetkých pozýva, aby sme sa k nemu prišli napiť – k prameňu živej vody.
Vianočné obdobie sprevádzajú veľkolepé oslavy – vianočná výzdoba, hviezdy, stromčeky, koledovanie, dávanie darčekov, rodinné stretnutia, vyberané jedlá… Uvedomujeme si však skutočný význam tejto veľkej udalosti svetových dejín – že Boh JA SOM, si vzal telo a stal sa EMANUEL – Boh medzi nami? Sú naše oslavy a radosť vyjadrením tejto pravdy? Nech nám Duch Svätý pomáha, najmä v tomto roku viery, aby sme si naozaj uvedomovali význam vianočných osláv.
Modlitba: Abba, náš milujúci Otče, v adventnom období sa radujeme v očakávaní sviatku našej spásy. Daj, aby sme pri vonkajších prejavoch slávenia a radovania nestrácali zo zreteľa Mesiáša, ktorého si nám poslal, lebo On je pravda, cesta a život, a kto v neho verí, má večný život.
Mary Pereira