„Všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Rim 14,23)
Po jedných duchovných cvičeniach sme v Mníchove čakali na vlak do Viedne, kde sme mali mať ďalšie duchovné cvičenia. Na nástupišti ma upútal jeden slogan: „Endlich hab ich es gelernt: Lesen und Schreiben – mein Schlüssel zur Welt.“ („Konečne som sa to naučil: čítať a písať – môj kľúč do sveta.“) Odrazu sa mi v mysli vynorila táto pravda: „Endlich hab ich es gelernt: Die Bibel lesen und leben – mein Schlüssel zu Gott.“ („Konečne som sa to naučil: čítať a žiť Bibliu – môj kľúč k Bohu.“)
Aké by bolo krásne, keby v tomto Roku viery každý pochopil túto pravdu! Náš život sa zmení iba vtedy, ak žijeme podľa viery a podľa toho, čo nám hovorí Božie slovo. Naša viera rastie počúvaním Božieho slova (alebo jeho čítaním a uvažovaním nad ním). Nesmieme však byť len poslucháčmi Slova, ale ho musíme aj uskutočňovať (porov. Jak 1,22). „Bo predĺžia (ti) dni a roky života a prinesú ti hojnosť pokoja.“ (Prís 3,2) „Kráčajte po takej ceste, akú vám vyznačil Pán, váš Boh, aby ste mohli žiť a aby vám bolo dobre.“ (Dt 5,33)
Prijatím sviatosti krstu uzatvárame zmluvu s Bohom, že budeme žiť jeho slovo a budeme jeho ľudom. Život zmŕtvychvstalého Pána, ktorý sa do nás vlieva pri krste, v nás musí každý deň rásť. Sme povolaní, aby sme „boli Slovom a prinášali Slovo druhým“. Každodenné prijímanie Božieho slova a svätej eucharistie nám pomáha rásť ku zrelosti Krista. Sväté prijímanie je prostriedkom nášho pripodobňovania sa Kristovi. Ustanovenie sviatosti oltárnej je naplnením zmluvy v Novom zákone. „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22,20)
Ježiš dal eucharistiu svojim učeníkom (Mt 26,26). Učeník je ten, kto koná podľa toho, čo hovorí jeho Majster. V dnešnej dobe dochádza k „stroskotaniu viery“ v našom živote; nevieme, v čom spočíva skutočné kresťanstvo a nepoznáme hlbší zmysel sviatostí, ktoré Ježiš ustanovil. Dopúšťame sa chýb v mnohých oblastiach nášho života, pretože nepoznáme Božie slovo (porov. Mk 12,24) a sme ovplyvnení modernizmom a sekularizmom. Často prekračujeme hranicu Desatora a nesieme za to následky v našom živote. V snahe vyriešiť svoje problémy vyhľadávame okultné praktiky a pohanstvo, a pritom odmietame pravého a živého Boha. Napriek tomu bez najmenšej výčitky svedomia chodíme do kostola a na sväté prijímanie. Svätý Pavol jasne hovorí, že keď prijímame Ježiša v eucharistii, máme podiel na Kristovom tele a krvi, ale keď sa uchyľujeme k pohanským praktikám, stávame sa spoločníkmi zlých duchov. Nemôžeme mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov. (porov. 1 Kor 10,16-21)
Svätá eucharistia je prítomnosť Ježišovho života v mojom živote a v Cirkvi. Aby som mohol prijať Najsvätejšieho zo svätých, musím si uchovať svoje telo aj myseľ sväté. Ak zo slabosti mojej ľudskej prirodzenosti spácham hriech, Boh mi dáva možnosť konať pokánie, vyspovedať sa a zrieknuť sa hriechu a rozhodnúť sa žiť ako Kristov učeník tým, že budem žiť jeho Slovo. Áno, on je verný svojej zmluve!
Cirkev na celom svete sa potrebuje z mnohých vecí očistiť. Napríklad v Afrike, Južnej Amerike a na karibských ostrovoch do Cirkvi prenikli prvky kultu voodoo; v mnohých európskych krajinách veľa katolíkov vykonáva okultné liečivé praktiky, alebo sa snažia zistiť budúcnosť s pomocou zlých duchov – a napriek tomu sa považujú za „dobrých praktizujúcich katolíkov“, lebo chodia do kostola, modlia sa a dokonca pristupujú k svätému prijímaniu. Síce „nevedia, čo robia“, to ich však neospravedlňuje z porušovania Desatora, najmä prvého prikázania.
„Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! Pána, svojho Boha nasledujte, jeho sa bojte a jeho príkazy zachovávajte, jeho počúvajte, jemu slúžte a k nemu sa viňte! Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán, tvoj Boh, nedovolil.“ (Dt 6,4; 13,4; 18,14). Ak sa kvôli neznalosti dopravných predpisov dopustíme priestupku pri šoférovaní auta, budeme musieť znášať následky. Takisto mnoho ľudí trpí duševnými a telesnými problémami kvôli tomu, že sa z nevedomosti dopustili pohanských praktík.
Mojžiš s Desatorom – Ph. de Champaigne (WGoA)
Nie je práve toto jednou z našichveľkých úloh v tomto Roku viery, aby sme prebúdzali svedomie ľudí v našom okolí?
Fr. J.Mariakumar