“Mnohí žijú ako nepriatelia Kristovho kríža” (Flp 3,18).
Kríž je symbolom Božej lásky, spásy celého ľudstva. “Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.” (Jn 3,16). Toto je tá dobrá zvesť a hlavné posolstvo celého Nového Zákona / Zmluvy. Hriech prišiel na svet skrze neposlušnosť našich prvých rodičov, ktorí jedli ovocie zo zakázaného stromu; a spása pre ľudstvo prišla skrze poslušnosť ‘posledného Adama’, Ježiša Krista (porovnaj 1Kor 15, 45), ‘ktorý ochotne prijal smrť na kríži (porov. Flp 2, 8) a stal sa tak ‘oživujúcim Duchom’. I keď Ježiš je Zmŕtvychvstalý a sedí po pravici Otca, stále nachádzame zmysel v pohľade na kríž – kríž s Ježišom ukrižovaným – pretože kríž, ktorý nosíme alebo máme v našich kostoloch, domoch a mnohých inštitúciách, je neustálou pripomienkou toho, čo Ježiš pre nás dosiahol svojou smrťou na kríži. Je to symbol, ktorý je súhrnom Ježišovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania, ktoré aj my napokon vyhlasujeme: ‘Kristus zomrel, Kristus vstal, Kristus príde opäť ’. Takže my si ctíme kríž ako ten najsvätejší objekt a symbol našej viery.
Povýšenie Kríža – neznámy ruský maliar (WGoA)
Ľudský duch a rozum nikdy nedokážu pochopiť tajomstvo utrpenia a Kríža. Ale Boh vo svojej múdrosti ‘urobil našu spásu dokonalou prostredníctvom utrpenia’ (Heb 2,10). Duch Svätý nám zjavil prostredníctvom Sv. Pavla: “Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. My však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.” (1Kor 1, 18. 23-25)
Som teda pripravený prijať to, čo je u Boha bláznivé a slabé, a čo sa v skutočnosti stane mojou múdrosťou a silou; alebo radšej prijímam múdrosť a silu tohto sveta, ktoré sa napokon stanú mojou záhubou. Ako upozorňuje Sv. Pavol: “Mnohí žijú ako nepriatelia Kristovho kríža; teraz aj s plačom hovorím. Ich koniec je záhuba.” (Flp 3,18 – 19).
My Kresťania sme povolaní ‘aby sme považovali samých seba za mŕtvych hriechu a živých Bohu v Kristovi Ježišovi’ (Rim 6,11). Sme povolaní žiť v radosti a sláve zmŕtvychvstania. Ale vieme, že až vtedy, keď zakúsime v našich životoch ‘Veľké Piatky’, budeme môcť dosiahnuť ‘Veľkonočnú Nedeľu’. A tak ukrižovaný Kristus je našou silou a nádejou. Šavol, rímsky občan a veľký učenec svojej doby, (ktorý študoval u Gamaliela, významného učiteľa Zákona,) a prenasledoval nasledovníkov jedinej pravej ‘Cesty’, zažil ohromnú zmenu svojho života po tom, ako ho Ježiš konfrontoval na ceste do Damasku. (pozri Sk 9,1-22). A stal sa silne presvedčeným o ‘Božej múdrosti a moci’ ukrytej v ‘bláznovstve a slabosti’ ukrižovaného Krista. Preto povedal: “Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného” (1Kor 2,2). Nesťažoval si, že ‘nosí na svojom tele Ježišove znaky” (Gal 6,17), pretože už zdieľal spoločnú túžbu s Bohom, aby mohol byť každý spasení, a preto bol ochotný podstúpiť ‘pôrodnú bolesť, kým nebude vo všetkých stvárnený Kristus’ (Gal 4,19). “Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. ” (Gal.6,14).
Kríž, ktorý bol v minulosti znakom mučenia, hanby a prekliatia, sa pre nás stal znakom spásy, víťazstva nad silami temna, zdrojom oslobodenia z pút a prekliatí, od hriechu a Diabla – a to všetko vďaka Ježišovej smrti na kríži. “Ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy” (1Kor 2, 7- 8). Áno, kríž bol tajomstvom pre ľudskú myseľ v minulosti, tak ako i dnes. Ale tí, ktorí žijú duchovne, a sú vedení Božím Duchom, vedia všetko rozlíšiť. Keď Ježiš predpovedal svoje vlastné utrpenie a smrť svojim učeníkom, Peter, náš prvý pápež, nebol schopný to prijať (pozri Mt 16, 21-23). Ale potom ako ho naplnil Duch Svätý v deň Turíc, bol osvietený ‘tajomstvom kríža’. “Kto však trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom.” (1Pt 4,12-16).
Ježišovo ukrižovanie má ohromný význam pre celé ľudstvo. “Lebo si bol zabitý a svojou krvou si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu; a budú kraľovať na zemi” (Zjv 5, 9 – 10). A historická udalosť, ktorá sa odohrala pri Ježišovom ukrižovaní bola takáto: “Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla napoly… Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: “Tento človek bol naozaj spravodlivý”. A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.” (Lk 23, 44-48).
Ale ľudia ‘tohto sveta’ chcú neustále skrývať ‘pravdu pochádzajúcu zhora’ (porovnaj Jn 3,31). Aby zabránili Ježišovým učeníkom nájsť kríž, hodili ho do jamy a zasypali kameňmi a blatom. Až Sv. Helena, matka cisára Konštantína mala úspech pri hľadaní kríža 14. septembra roku 326. Spomedzi troch drevených krížov, ktoré boli objavené pri vykopávkach na viacerých miestach na Golgote, ten pravý kríž rozpoznali vďaka zázračnému uzdraveniu chorej ženy a oživeniu mŕtveho muža, ktorého niesli aby ho pochovali. A stalo sa to vtedy keď obe telá prišli do priameho kontaktu s krížom. Ako spomienku na nájdenie Svätého Kríža, Konštantín dal postaviť dva kostoly na hore Golgota. Neskôr Peržania dobili Jeruzalem a Kríž odniesli do Perzie.
Katolícka cirkev oslavuje Sviatok Povýšenia sv. Kríža a zvlášť si pripomína Vrátenie relikvií Svätého Kríža, ktoré od Peržanov vydobyl cisár Heraklius v roku 629.
Cisár Konštantín, ktorý lavíroval medzi pohanstvom a kresťanskou vierou dostal znamenie: Znak kríža sa zjavil na oblohe a počul hlas : „V znamení tohto Kríža, zvíťazíš v tomto boji“. A tak cisár dal rozkaz svojim vojakom, aby ich štíty niesli znak kríža. Konštantín vyhral bitku na moste Milvian.
Máme teda každý dôvod sa utvrdzovať v našej viere v radostnej modlitbe: “Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svojim krížom vykúpil svet”.
Mary Pereira