„Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.“

Boli sme pokrstení v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Ako keď sa ponárame do vody, tak sa ponárame do života Otca, Syna a Ducha Svätého; prechádzame od svetského života k Božiemu životu. Tento záväzok si pripomíname zakaždým, keď sa prežehnávame svätenou vodou. Na ceste k Bohu totiž musíme zaprieť sami seba a zrieknuť sa svojej sebeckosti, aby sme mali podiel na živote vzkrieseného Krista. „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ (Rim 6,3-4)

Najsvätejšia Trojica – A. de Pereda (WGoA)

Najsvätejšiu Trojicu si môžeme predstaviť na príklade pozemských vecí: slnko vyžaruje teplo a svetlo; nemôžeme oddeliť teplo od svetla ani svetlo od slnka, a takisto nemôžeme oddeliť Otca od Syna ani od Ducha Svätého. Cirkevní otcovia vysvetľujú Najsvätejšiu Trojicu na príklade stromu, ktorý má korene, kmeň a konáre s listami a ovocím. Všetky tri časti tvoria jeden strom. Vo všetkých troch prúdi tá istá miazga, ale koreň nie je kmeňom ani konárom. Rovnako aj Otec, Syn a Duch Svätý sú tri osoby, ale jeden Boh. Krstom a životom podľa Božieho slova a učenia Cirkvi vstupujeme do života Syna, ktorý je jedno s Otcom a Duchom Svätým.

Boli sme tiež stvorení na obraz trojjediného Boha, pretože máme ducha, myseľ a telo. Duch je tou najhlbšou podstatou, ktorá má vládnuť nad našou mysľou a telom. Tak ako život Otca je v Synovi a v Duchu Svätom, život trojjediného Boha môže potom vstúpiť do všetkých oblastí nášho života a umožniť nám, aby sme mali podiel na božskej prirodzenosti.

Kresťanský život spočíva v úplnej závislosti od tohto jediného Boha, pretože on nás stvoril a dal nám život. On nám dáva všetko, čo potrebujeme na našej ceste životom a vedie nás k zjednoteniu s ním, a to je naším cieľom v pozemskom živote aj v tom ďalšom. Vždy máme na výber: môžeme žiť v svetskej bezbožnosti a nezávislosti, ktorá nás vzďaľuje od Božieho života, alebo môžeme žiť v úplnej závislosti od trojjediného Boha, ktorý nám dáva podiel na Božom živote.

Život v úplnej závislosti od trojjediného Boha vyjadruje našu vieru, že on nás stvoril – a teda v ňom žijeme, hýbeme sa a sme. „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28 a). Keď to zakúsime, s radosťou môžeme aj druhých nabádať, aby žili tak, ako nás učil Ježiš. On takto poveril svojich veriacich učeníkov: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28,18-20). Skrze úprimné pokánie a obrátenie sme povolaní k životu v spoločenstve s trojjediným Bohom, v ktorom je plnosť života – zakúšanie neba na zemi. „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ (2 Kor 13,13).

P. JMK