V knihe Exodus, kapitola 12, verše 21-23 sa dočítame o tom, ako Izraeliti prvýkrát slávili sviatok Paschy. Boh im povedal: „Zachovajte teda toto ustanovenie, lebo je to príkaz, ktorý platí pre teba a pre tvoje deti naveky!“ (Ex 12,24) Po určitom čase Izraeliti s Božou pomocou a pod Mojžišovým vedením odišli z Egypta a prešli cez Červené more. Prišli až k úpätiu vrchu Sinaj, kde sa Boh zjavil Mojžišovi a prostredníctvom neho Boh dal Izraelitom Desatoro. Stalo sa to na piaty deň po prechode cez Červené more. Prechod cez Červené more je symbolom toho, ako Izraeliti zanechali hriech Egypta (nevieru, uctievanie modiel a bezbožný život) a ako putovali po púšti sprevádzaní Bohom (ktorý bol cez deň v oblačnom stĺpe a v noci zase v ohnivom stĺpe; dal im vodu zo skaly a mannu – chlieb z neba). Prechod cez Červené more možno dokonca prirovnať ku krstu, „ktorý teraz nás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista“ (porov. 1 Pt 3,21).
Ústami proroka Ezechiela Boh povedal: „Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.“ (porov. Ez 36,27). Toto proroctvo sa naplnilo na Turíce, keď na učeníkov vo večeradle zostúpil Duch Svätý. Tri roky Ježišovho učenia a predpovede o jeho umučení, smrti a zmŕtvychvstaní, ktoré učeníci počúvali priamo od Ježiša, im „prechádzali iba hlavou“. S príchodom Ducha Svätého sa im však zapísali do srdca. Preto Ježiš povedal: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.“ (Jn 16,7) Ježiš vedel, že pre učeníkov bolo nesmierne dôležité, aby prijali Ducha Svätého.
Turíce – J. I. Mildorfer (WGoA)
Ježiš je pravý Baránok paschy a obetovanie baránka paschy Izraelitmi bolo iba znakom Ježišovej smrti na kríži. Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiš vykúpil ľudstvo z „hriechu Červeného mora“. Na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš vystúpil do neba. Od tej chvíle sa Panna Mária, apoštoli a učeníci modlili za zoslanie Ducha Svätého, ako im Pán prikázal (porov. Lk 24,49). Ježiš poslal svojho vlastného ducha od Otca – Ducha Svätého, ktorý v ňom prebýval a pôsobil cez neho počas jeho života na zemi. Ježiš chcel, aby tento Duch prebýval aj v jeho učeníkoch, aby sa stali Kristovým telom, v ktorom môže tento Duch pôsobiť naveky a pretvárať ich na jeho podobu. Musíme byť vnútorne pripravení (porov. Jn 14,15-16; Sk 2,38; 3,19-20) a modliť sa, aby nás Duch Svätý znova naplnil.
Turíce sa nazývajú aj Sviatok týždňov alebo Sviatok žatvy, ktorý sa spomína v knihe Levitikus 23,15-16. Boh pripravoval svet ako taký a špeciálne Izraelitov, aby prinášali ovocie svätosti. Turíce sú naplnením tejto túžby, keď Duch Svätý, Duch svätosti, zostúpil na spoločenstvo veriacich a zanechal im ovocie Ducha Svätého. Cirkev nám preto slávením Turíc pomáha vrátiť sa do momentu, kedy Boh dal Kristovho ducha jeho učeníkom – každému členovi Cirkvi. S príchodom Ducha Svätého sa Cirkev ako spoločenstvo veriacich stala Kristovým telom a chrámom Ducha. Pri liturgickom slávení sviatku Turíc si hlbšie uvedomme túto dôstojnosť a poslanie. Dovoľme Duchu Svätému, aby v nás pôsobil a aby sa v nás prejavilo ovocie, dary a charizmy, ktoré boli naplno rozvinuté u Ježiša. Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.“ (Jn 14,12)
Svätý Jakub píše: „Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď“ (Jak 5,7). Neskorý dážď je pre úrodu oveľa blahodarnejší. Neuspokojme sa iba s „dažďom jeho Ducha“, ktorého sme už dostali, ale horlivo hľadajme a usilujme sa o neskorý dážď Ducha Svätého v našom osobnom živote, rodine, spoločenstve aj v celej Cirkvi.
P. JMK