Ježiš povedal: “Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8, 12) Ježiš, ’Slovo sa stalo telom’, prebýval medzi nami a ukázal nám Svetlo života. On je ‘pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka.’ (Jn 1, 9) V ňom niet tmy, lebo on je Boh a Boh je Svetlo. Ježiš žil Otcovo slovo a stal sa svetlom sveta.
Keďže Božie slovo odhaľuje Božiu prirodzenosť, je svetlom. „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.“ (Ž 119, 105) Keď žijeme Božie slovo, podieľame sa na Božej prirodzenosti, a tak sa stávame svetlami a odrážame Božiu prirodzenosť. Kým KEĎ NEPOSLÚCHAME BOŽIE SLOVO A ŽIJEME SEBECKY, stávame sa tmou a podieľame sa na charaktere zlého.
Čo je teda tma? Je to neposlúchnutie Božieho slova a vyjadrenie svojej sebeckej povahy. Následne zraňujeme seba i druhých a tento účinok prechádza ďalej na spoločnosť a na prichádzajúce generácie.
Tam, kde je tma, potrebujeme svetlo. Ježiš povedal učeníkom: „Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5, 14) Svetlo a tma, ktoré mal Ježiš na mysli, nie je doslovné denné svetlo a nočná tma. Existujú skutky svetla a skutky tmy, ako je kráľovstvo svetla a kráľovstvo tmy. Svätý Ján to vysvetľuje: „Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle.“ (1Jn 2, 9-10)
Ježiš, ako svetlo sveta, prišiel, aby vložil do našich sŕdc svoje Božské svetlo. O postojoch Božieho kráľovstva – čo je kráľovstvo svetla – učil vo svojej reči na vrchu. Štýl života kráľovstva svetla popisujú najmä kapitoly päť, šesť a sedem Matúšovho evanjelia. Ježiš, počnúc blahoslavenstvami, pokračuje vo vyzdvihovaní hodnôt Božieho kráľovstva, ktoré sú v protiklade k hodnotám tohto sveta.
Krátko sa zamyslime nad tým, čo Ježiš učí: „Nehnevaj sa na svojho brata ani sestru, nepovedz nikomu ‘ty blázon’, necudzolož myšlienkou, slovom ani skutkom, nebuď neverný manželskému partnerovi, neprisahaj, neodporuj tomu, kto robí zlo, miluj svojich nepriateľov a modli sa za tých, ktorí ťa prenasledujú, konaj skutky lásky skryto a nie na obdiv, maj detinskú dôveru v Boha, ktorý je naším Otcom, modli sa k nemu a dôveruj mu vo všetkých svojich potrebách, neposudzuj ani nekritizuj druhých… Stručne povedané, na to, ako máme zaobchádzať jeden s druhým, nám Boh dal zlaté pravidlo: „Vo všetkom robte druhým tak, ako chcete, aby oni robili vám.“
Každý Ježišov učeník je povolaný k tomu, aby bol ‘múdrym mužom, ktorý počúva tieto jeho slová a uskutočňuje ich.’ (Mt 7, 24) Keď žijeme takými životmi, stávame sa svetlom sveta a odrážame Ježišovo svetlo vo svojich životoch. Pretože Kristovo evanjeliové učenie, ktoré napísali štyria evanjelisti, je neznáme, sme povolaní byť piatym živým evanjeliom. Veľa ľudí okolo nás ignoruje hodnoty kráľovstva svetla. Zámerne alebo nie, vedome alebo nie, mnohí žijú v kráľovstve tmy. Ako povedala bl. Matka Tereza: „Namiesto preklínania tmy, zapáľme sviečku.“. Namiesto toho, aby sme sa trápili, znepokojovali alebo boli sklamaní z tých, čo ‘žijú vo tme’ nenávisti, nečistote, nenásytnosti, závisti, závislosti, okultizmu a podobne, žime hodnoty kráľovstva a žiarme medzi nimi ako svetlo. „Svetlo vo tmách svieti.“ (Jn 1, 5) Ako hovorí svätý Pavol: „Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.“ (2 Kor 2, 15) Pavol vpíjaním hodnôt kráľovstva plne do svojho života, mohol dať svoj život ako vzor pre druhých. „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.“ (1 Kor 11, 1)
Toto poslanie byť ‘svetlom sveta’ je teraz naliehavé, lebo v životoch ľudí tma dominuje omnoho viac než kedykoľvek predtým. Diela tmy sa prejavujú v životoch ľudí rozličnými spôsobmi: „smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné.“ (Gal 5, 19-21) Napriek tomu nemôžeme strácať nádej. Treba nám naďalej konať dobro, ktoré je ‘naším štýlom života’. (Ef 2, 10)
„Lebo to je Božia vôľa, aby sme robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí.“ (1 Pt 2, 15) My, ako Kristovi učeníci, „nie sme vo tme… Veď my všetci sme synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme.“ (1 Sol 5, 4-5) Sme vyzvaní: „oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému.“ (Kol 3, 12-13). Tak sa staneme požehnaním pre druhých. Áno, „zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.“ (Rim 13, 12)
Oblečme si túto výzbroj svetla, najprv vo svojom dome, potom vo svojom susedstve, na svojom pracovisku a v spoločnosti ako celku, lebo Ježiš povedal: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch… budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii až po samý kraj.“ (Sk 1,8) Na tejto pozemskej púti máme len krátky život. „Naša vlasť je v nebi.“ (Flp 3, 20) V porovnaní s naším večným životom je náš život tu len ako kvapka vody v oceáne. Kiežby sme boli kvapkami lásky, radosti, pokoja a požehnania v živote iných a plnili tak poslanie, ktoré nám bolo zverené – byť ‘svetlom sveta’, ktoré teraz hľadá cestu v tme hriechu, beznádeje, nezmyselnosti a zmätku. Nasledujme šlapaje Ježiša, ktorý povedal: „Kým som na svete, som svetlo sveta.“ (Jn 9, 5). Áno, toto poslanie môžem splniť, len keď kráčam cez túto zem. „Deň čo deň sa povzbudzujme, kým trvá to ‘dnes’, aby nikoho z nás nezatvrdilo mámenie hriechu.“ (Hebr 3, 13)
„Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 15-16)
Zaspievajme si pri tom:
‘Pane, svetlo Tvojej lásky svieti
Svieti uprostred tmy
Ježiš, Svetlo sveta, svieť na nás
Osloboď nás pravdou, ktorú nám teraz prinášaš
Svieť na mňa, svieť na mňa.
Svieť, Ježiš svieť
Naplň túto zem Otcovou slávou
Žiar, Duchu žiar,
Zapáľ naše srdcia ohňom
Teč, rieka teč
Zaplav národy milosťou a milosrdenstvom
Vydaj zo seba Svoje Slovo,
Pane, a nech je svetlo’.
Mary Pereira