Názov ´Corpus Christi´ je latinský výraz pre ´Kristovo Telo´. Sviatok Kristovho Tela (Božie Telo) sa slávi vo štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice alebo v nasledujúcu nedeľu. Je to slávenie pravdy o ´premenení podstaty´ chleba a vína na Kristovo Telo a Krv počas svätej omše. Eucharistická procesia je mimoriadnym znakom slávenia tohto sviatku a pápež Martin V. a Eugen IV. ju obdarovali odpustkami.
Zavedenie Corpus Christi do kresťanskej liturgie ako sviatku sa pôvodne udialo v 13. storočí vďaka prosbe augustiniánskej mníšky Juliany z Liege. Juliana si od skorej mladosti uctievala Najsvätejšiu sviatosť a stále túžila po osobitnom sviatku na jej počesť. Vraví sa, že táto jej túžba vzrástla videním Cirkvi, keď sa jej zjavila ako spln mesiaca, ktorý zanechával jedno tmavé miesto, čo naznačovalo, že taký liturgický sviatok chýba. V roku 1208 na pokyn Pána oznámila svojmu kňazovi spovedníkovi svoje prvé videnie a tiež, aby žiadala o zavedenie sviatku Corpus Christi. Videnie sa opakovalo ďalších dvadsať rokov. V roku 1263 pápež Urban IV. skúmal požiadavku eucharistického zázraku v Bolsene, kde konsekrovaná hostia začala krvácať. V roku 1264 vydal pápežskú bulu, ktorou sa Corpus Christi stal sviatkom v celom latinskom obrade. Bol to úplne prvý, pápežom schválený sviatok v histórii latinského obradu.
Ide o sviatok, ktorý je zameraný len na svätú Eucharistiu. „Svätá Eucharistia je zdrojom a vrcholom kresťanského života.“ (II. Vatikánsky koncil, Lumen Gentium) Ako učí Katechizmus katolíckej cirkvi, je obetou, lebo sprítomňuje (robí prítomnou) obetu na Kríži (1366). Slávením Eucharistie hlásame, že Ježiš neodišiel zo sveta. Nenechal nás samých.
„Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“ (Jn 13, 1) Eucharistia je v podstate najplnší akt vďačnosti, ktorú vopred stvárnil Melchizedech a ktorá našla svoje naplnenie v Ježišovej obete. Každá svätá omša je účasťou na Ježišovej obete a jej slávením, ale sviatok Corpus Christi je príležitosťou na mimoriadne uvedomenie si Eucharistie: „Toto robte na moju pamiatku.“ (Lk 22, 19)
„A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. (1 Kor 11, 26) Svätý Pavol nám týmito slovami pripomína, že slávenie ´Pánovej večere´ je dokumentom Kristovej vykupiteľskej obety. Ako povedal blahoslavený pápež Ján Pavol II. vo svojej homílii pri ohlásení Roku Eucharistie, „existuje úzky vzťah medzi ´budovaním Eucharistie´ a ´hlásaním Krista´… My znovu prežívame túto nádhernú skutočnosť pri liturgii Corpus Christi, počas ktorej Cirkev nielenže slávi Eucharistiu, ale slávnostne ju nesie v procesii, pričom verejne hlása, že Kristova obeta je pre spásu sveta.“
Vo sviatosti krstu dostávame Ducha Svätého. Dostávame aj úrad žiť život podľa Krista s pomocou ´darov posvätenia´ (Iz 11, 2), ktoré nám Duch Svätý dáva v krste. Vo svätej Eucharistii sme živení sviatostným Kristovým telom a krvou. Sme premieňaní tým, čo jeme a pijeme, aby sme sa sami stali mystickým Kristovým telom. Vyživovaní Kristovým telom a krvou sme ´vyslaní´ žiť jeho prítomnosť v dnešnom svete. ´Prijať s vierou dar jeho Eucharistie znamená prijať jeho samého.´ (KKC 1336) „Ako ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6, 57) Blahoslavená Matka Tereza, blahoslavený pápež Ján Pavol II. a svätí a mučeníci počas storočí by mohli byť znamením Ježišovej prítomnosti vo svete pre tento ´nevýslovný dar´. (2 Kor 9, 15)
Tak ako povedal Benedikt XVI.na Zelený štvrtok vo svojej kázni pri svätej omši z 21. 4. 2011, vyzývajúc nás: „Ježiš túži po nás, čaká na nás. Ale čo my? Túžime skutočne po ňom? Dychtíme po tom, aby sme sa s ním stretli? Túžime ho stretnúť, stať sa s ním jedno a prijať dary, ktoré nám ponúka vo svätej Eucharistii? Alebo sme ľahostajní, zmätení a zaneprázdnení inými vecami?
Máme všetky dôvody na to, aby sme slávili tento liturgický sviatok Corpus Christi, aby sme ďakovali Bohu za jeho neopísateľný dar a žili svoju vieru v hlásaní pravdy.
Tento rok sme mali to privilégium zúčastniť sa slávenia svätej Eucharistie a zjednotiť sa v eucharistickej procesii v istom kostole v Bratislave na Slovensku. Boli sme povzbudení počtom prítomných, ktorí zaplnili veľký kostol, a eucharistickou procesiou s ´malými anjelikmi´, ktorí boli oblečení v šatách, ktoré mali na svojom prvom svätom prijímaní, a hádzali kvety na uctenie Pána. Napriek dažďu ľudia išli za Pánom v procesii a klaňali sa mu pri štyroch rozličných oltárikoch, ktoré boli pripravené vonku na verejnom mieste.
Takéto udalosti nie sú také bežné v dnešných dňoch, ale na dôležitosť tohto sviatku by sme nemali zabúdať. Je to veľmi výnimočná a nezabudnuteľná príležitosť, keď si všetci môžeme spomenúť na deň svojho prvého svätého prijímania a prijímania svojich detí. Účasť na takýchto liturgických sláveniach klesá. Pre nás všetkých je však tento sviatok skutočnou výzvou, aby sme si svoju vieru udržali živú.
Mary Pereira